Hortenzia od jari do zimy

LETO

Mnohí z vás majú určite hortenzie. Ja som si ich tiež nasadila do so svojej záhradky ako prvé. Urobila som skoro všetky chyby, ktoré sa dajú pri hortenzii urobiť.
Síce som ich zasadila do  kyslej pôdy (poradili mi to v záhradníctve), ale dala  som ich na priame južné slnko. CHYBA
Hortenzia patrí do polotieňu. Na slnku dobre nerastie, hnednú jej listy, proste len živorí.
Potom som ju presadila na východné stanovište, ktoré je z juhu tienená domom. Vykopala som veľkú jamu, lebo zem je v tej oblasti veľmi ílovitá a vysypala hlinou spojenou s kyslou pôdou. Úžasné stanovisko. Tak akurát vlahy. Tento rok som ju prvý krát v lete polievala. Bolo naozaj teplo.
Ďalšia CHYBA. Na jar som ju zostrihala.

JAR

Kvety hortenzie budúceho roka sa zakladajú ešte počas bežného roka. Ak teda chcete, aby hortenzie mali v budúcom roku bohaté kvety, nesmiete ich na jeseň alebo skoro na jar ostrihať. Na jar je treba ostrihať len suché a nežiadúce vetvy. Odkvitnuté kvety hortenzie môžete nechať cez zimu a odstrihnúť ich až na jar. Sú krásne sfarbené a veľmi pekne vyzerajú vo váze a v iných aranžmánoch. Sušené som videla aj nastriekané zlatou farbou a výborne vyzerali vo vianočnej kytici

Hortenzie vysadené na záhonoch dokážu zvyčajne bez problémov prezimovať aj pri mrazoch. Nepriaznivo na nich ale pôsobí studený vietor.
Ja ich mám na veľmi dobrom mieste. Jama v zemi je ako ochranný kochlík a každý rok sa teším veľkému a zakvitnutému kríku.

JESEŇ

V dobe rastu a kvitnutia (máj – október) potrebujú hortenzie veľa vody. Ja mám odsledované, že mojim dažďová voda  stačí. Polievam ich len málokedy, lebo to nie je potrebné.  Je pravda, že ak by mali málo vody, predčasne by  ukončili svoj rast.
Moje hortenzie sú prevažne ružové s tým , že sa k jeseni menia na ružovo-hnedo -zlaté.  Perfektné.

Farba kvetov do určitej miery závisí na pôdnej reakcii - kyslejšie pôda spôsobuje modranie kvetov, neutrálna zružovenie.

Toto som neskúšala, ale na budúci rok to možno vyskúšam.
Ak chcete dosiahnuť, aby kvety Vašej hortenzie mali modrú farbu, rastlinu presaďte čo možno do najkyslejšieho substrátu (pH by sa malo pohybovať od 3,5 do 4,5). Minimálne mesiac pred kvitnutím až do začiatku kvitnutia zalievajte hortenzie 2x do týždňa zálievkou, do ktorej pridajte síran hlinitý v množstve cca 5 gramov / liter. Okrem toho môžete prihnojovať hortenzie špeciálnym hnojivom pre modré hortenzie. Pozor, z pôvodne bielych odrôd ale modrú neurobíte .

Bylina - VRATIČ OBYČAJNÝ

Dnes, keď som išla na rannú prechádzku so psom, stretla som susedu, ktorá trhala vratič obyčajný. Nedalo mi a tak som sa jej opýtala. PREČO?
Vraj majú doma komáre a táto rastlina ich dobre odpudzuje.
Viete, máme vratič všetci okolo seba v hojnom množstve a väčšina z nás ho videla nanajvýš vysušený v kyticiach.
Preto mi nedalo a zistila som si viac.

Rastie v Európe a Ázii na lúkach, pri okrajoch ciest a lesov a pestuje sa aj v záhradách.
Hlavnou účinnou látkou drogy je silica s jedovatým tujónom, ďalej obsahuje horčiny, triesloviny a organické kyseliny. 
Droga sa používa na vypudenie črevných parazitov. 
Z jednej čajovej lyžičky drogy a dvoch šálok vody sa pripravuje zápar, ktorý sa pije trikrát denne, možno však užiť aj práškovú drogu (na hrot noža). 
Pach sušeného vratiča odháňa hmyz, čo sa využíva najmä vo veterinárnej medicí­ne.  No a kto o tom vie, tak aj na odháňanie komárov.
Usušené súkvetia sa používajú do suchých väzieb .

Upozornenie: Vo väčších množstvách môže byť jedovatá

Ak viete o tejto rastline, prípadne o jej použití viac, napíšte mi.

AVATAR strom

Tento strom som objavila v parku v Kolumbii. Videla som ho potom  ešte veľa krát popri ceste tak, ako my vídame  naše bežné stromy.

Pripomenul mi film AVATAR.
Bol taký obrovský, že som ho nevedela vôbec odfotiť. Urobila som aj panoramatickú fotku, ale to čaro stromu sa nedalo zachytiť.
Tie visiace zvláštnosti sú vlastne machy-parazity stromu. Vyzerajú úchvatne a strom je ako z rozprávky.
Jeden z tých stromov parku mal 340 rokov.
Sú to majestátne stromy a sú naozaj neuveriteľné. U niektorých stromov môžeme vidieť ploché a vysoké korene, ktoré niekedy vytvoria bludište, do ktorého sa pohodlne môže schovať aj človek. Keďže to ľudia robili, tak tie stromy museli ohradiť, aby ich nezničili.

Vlnovec alebo tiež Ceiba  je súhrnné označenie dvadsiatich druhov stromov pochádzajúcich zo Strednej Ameriky a západnej Afriky.


Dávny Mayovia tento impozantný strom považovali a posvätný. Dokonca dodnes indiánske obyvateľstvo vyrúbava tieto stromy veľmi neochotne. Vidia v nich symbol celého vesmíru, ich mohutné korene sú zapustené do podzemia, kmene žijú v pozemskom svete, a jeho konáre stúpajú až do nebeských výšin až k bohom.

Vyvýšený záhon v meste

 Problém s vhodnou pôdou pre kvety či iné rastliny?
 To je asi téma pre každé mesto. 

Vstup do obytného domu

Jednoduché okolie budovy

A pritom vyvýšené záhony ponúkajú jednoduché riešenie.
V Bogote  ma zaujalo pár námetov ako na to a preto som ich vyfotila aj pre vás na inšpiráciu. Veľké množstvo domov má namiesto omietky tehlový obklad.
Podľa toho sa snažia doplniť aj vyvýšené záhony a vysadiť ich rastlinami tejto krajiny. Niektoré sú ako u nás (ibištek), niektoré poznáme z obývačiek a no a nad niektorými .... Videla som ich prvý krát v živote. Úžasné:)

Malá kvetinová výzdoba zapustená do chodníka

Keď stavajú nejaké posedenie okolo obchodíku, namiesto ohradenia priestoru vystavajú dvojitý múrik, vysypali tam zem a zasadili kvety. Jednoduché a pritom krásne.

Paradajky by sa nemali jesť len surové

Paradajka má hlboko v stenách buniek uložené hodnotné karotény a preto ak ju tepelne upravíme, získame z nej mnohonásobne viac lykopénu ako keď je surová. V surových plodoch sa podiel pohybuje okolo 3 mg na 100 g zatiaľ čo obsah lykopénu v paradajkovej omáčke je 10 mg a niekedy až 42 mg v 100 g.
Aby telo tieto hodnotné látky účinne prijalo, mali by sa paradajky ohrievať vždy s troškou oleja.

Paradajky v lete:
Ja si na raňajky pripravujem paradajky tak, že si ich nakrájam na asi pol centimetrové krúžky a trochu ich ošmahnem na olivovom oleji. Podávam ich keď sa ich červená farba zmení na oranžovastú.

Paradajky v zime
Výroba paradajkovej šťavy je asi súčasťou každej slovenskej rodiny. Niekto si jej vyrobí viac, niekto si ju zadováži v obchode, lebo sa pridáva do mnohých našich jedál.
Tradičný recept má svoje výhody a najmä chute, ale ja som našla úplne jednoduchý a odvtedy ho robím každý rok.
Paradajky umyjem, podľa potreby vykrojím a nakrájam na štvrtinky - menšie kúsky. Poskladám mäsový mlynček a pomeliem. Dám do pohárov, poháre do hrnca s vodou a keď voda začne vrieť sterilizujem 10 minút. Nechám vychladnúť. A to je všetko.
Nie je tam cukor ani soľ a je to dobré. Dokonca sa to dá piť ako džús. Mlynček pomelie šupky a netreba ich pasírovať. Ak by náhodou niekto chcel úplne jemnú omáčku, tak si to môže potom preliať cez sitko. Ja som to robila asi raz.
Tento rok som urobil malú zmenu na skúšku. Pridala som do každého pohára 2 bazalkové listy a trochu zelerového listu.
Rýchle, s minimálnou špinou a do mnohých jedál.
Použitá literatúra : Ovocie a zelenina, Teubner, str.247

1. dôvod prečo mať záhradku

Na jar som si kúpila semienka slnečnice, zasadila som ich tak, aby som ich keď vyrastú videla z kuchyne a tešila som sa až ...

... po troch mesiac som konečne pochopila, že asi z toho nebude nič.  

A tak som si položila otázku, čo  vlastne sadím a čo potom jeme?

1. dôvod

Zdravá výživa

Je potvrdené, že zelenina a ovocie by mali byť, kvôli zdraviu, neoddeliteľnou súčasťou našej stravy. Tak isto všetci vieme, že odtrhnuté jabĺčko či paradajka má inú výživnú hodnotu, ako to čo si kúpime v obchode. Tam nemôžete nájsť naozaj čerstvé potraviny, lebo vzdialenosť pestovania a predaja to neumožňuje. 

Čerstvosť pre mňa je, keď si môžem vybehnúť do záhradky, odtrhnúť paradajku a hneď ju nakrájať k raňajkám. Ten kto si raz vypestoval doma paradajku vie o akom značnom rozdiele hovorím. Zrelosť plodu nie je daná farbou a veľkosťou. 

Všetci odborníci na prírodné vitamíny vedia, kedy plodiny zbierať, aby mali tú najväčšiu výživnú hodnotu.  Okrem toho je rozdiel nielen v tom, či si ich vypestujete, ale aj v čom si ich vypestuje. Koľko chémie vložíte do zeme a tým aj do plodu a v konečnom dôsledku do seba.

Ja som si na začiatku pestovania vybrala paradajky. Zrelé paradajky (rajčiny) sú naozaj rajským darom plným dôležitých živín.  

Ukrýva sa v nich veľa vitamínov skupiny B, provitamín A, vitamín C, ako aj zinok a chróm. Tým pôsobia paradajky proti únave, zlepšujú náladu, zmierňujú poruchy spánku a omladzujú telesné bunky. 

Okrem toho obsahujú lykopén, ktorý má mimoriadne silný protirakovinový účinok, ...

Sadenice si môžete kúpiť na trhu a zasadiť ich po "zamrznutých" do záhradky alebo do väčšieho kvetináča na balkóne.

Ja som však začala od úplného začiatku. Kamarátka  Anka mi priniesla v servítke semienka, ktoré som zasadila do podlhovastého kvetináča, potom presadila do črepníčkov a nakoniec niektoré do skleníka a niektoré rovno do záhrady.

Musím povedať, že som bola zo začiatku dosť sklamaná, keď som sadila moje sadeničky von do zeme. Boli polovičnej veľkosti ako tie čo predávali na trhoch. 

Onedlho to však dobehli a boli krásne, zdravé a pevné aj bez pridania rôznej chémie.
Dobrý základ ja nadovšetko .

Jednoduchý recept ako si uložiť paradajky na zimu, nájdete v časti MŇAM

Bylinková záhrada

Rozmýšľali ste niekedy, že by ste si spravili svoju bylinkovú záhradu?

Teraz sú v móde rôzne špirály, ale ak plánujete vypestovať byliniek viac, tu možno nájdete aj iný nápad ako na to.
.
Vstúpte do bylinkového kráľovstva.

Bylinkový domček

Pri potulkách v zahraničí som sa stretla s jednou veľmi zaujímavou pani s ešte zaujímavejšou prácou, ktorá bola jej koníčkom. Pestovala bylinky a vyrábala z nich rôzne mastičky, olejčeky, vankúšiky.
 V tomto domčeku si sušila bylinky a vyrábala rôzne produkty.

Bylinkové vyvýšené záhony

Táto návšteva sa uskutočnila začiatkom roka, takže bylinky tam neuvidíte, ale inšpirácii bude asi dosť.

Tak, ako väčšina z nás má svoju záhradku rozdelenú na určité časti, tak aj ona si vyčlenila políčka doskami (vyvýšené záhony) a tam pestovala rôzne bylinky.



Napríklad:
nechtík lekársky, pamajorán obyčajný, levanduľu, medovku, repík, šalviu, ...
a rôzne iné rastlinky na čajíky a sirupy ako napríklad maliny.
Malinu vnímame väčšinou len ako lesné či záhradné plody a pritom aj jej listy sú výbornou a liečivou časťou čajov.
Listy maliny sa zbierajú od mája do septembra a obsahujú triesloviny, organické kyseliny, flavonoidy, karotén, vitamíny a minerálne látky – predovšetkým železo, vápnik, draslík a fosfor.
List maliny má močopudný účinok, pomáha pri problémoch so zažívacím ústrojenstvom, s vylučovaním tráviacich štiav, pri kašli a bronchitíde. Je súčasťou najmä detských čajov.

Myslím, že dosť na to, aby sme maline a jej listom opäť vrátili dostatočnú dôležitosť.

Maliny a černice trochu inak

Celá táto záhradka mala v sebe určitú harmóniu a poriadok. A aj v tomto ročnom období pritiahla pohľady mnohých ľudí.


Ako pestujete maliny vy? Napíšte mi.